„Life is a journey to be experienced, not a problem to be solved“
Pooh, Winnie de Pooh
„Musím na sebe pracovať.“ Táto veta zaznieva často v dnešných dňoch / v dnešnej dobe a preto sa semináre osobnostného rozvoja stávajú populárnejšie a populárnejšie. Myslíme si, že tam nájdeme recept na svoj život a najlepšie veľmi rýchlo a nech to ani nebolí.
Voľný preklad môjho obľúbeného učiteľa Wilfireda Nellesa je „Práca na samom sebe neexistuje“. Ste akí ste. Môžete sa viac spoznať, viac sa priblížiť k vlastnému ja, k tomu, čo je pre Vás blízke a prirodzené a na to môžu slúžiť semináre osobného rozvoja. Avšak keď si myslíte, že tam nájdete skutočné odpovede na otázky kto ste? Čo je zmyslom Vášho života? Čo máte urobiť, ako sa zachovať v rôznych situáciách, tak sa môže stať, že to bude strata Vášho času, energie a peňazí.
Čo môžete nájsť na týchto seminároch je porozumenie niektorým situáciám, okolnostiam. Ale znamená to, že rozumiete sami sebe? Keď niekto povie „ja tomu rozumiem“, tak sa pýtam „rozumieš tomu – ok a žiješ to?“ Iba v bežnom, denno-dennom živote sa ukáže kto si. To, čo ťa zasiahne, tým, že ťa to rozčúli, vyčarí úsmev na tvári, alebo si len nad situáciou povzdychneš. To, ako zareaguješ na jednotlivé situácie… sú tvoje reakcie autentické, spontánne, alebo reaguješ na základe poučiek zo seminárov. Keď niečomu rozumieš a nevieš to vo svojom živote zmeniť, nevieš to použiť, tak na čo ti to je?
Preto je dôležité objavovanie svojho JA v bežnom živote.
Akokoľvek obyčajný a stereotypný sa Vám môže zdať. Vnímajte svoje pravidelné činnosti (najlepšie to čo robíte každý deň) ako sa Vám do toho chce, ide to zľahka alebo sa stále niečo kazí v tom dni. Iba to vnímajte a pozorujte sami seba pri tom.
V bežných životných situáciách sa najviac dozvieme o sebe a tam sa pýtajme sami seba, ako to s nami je. Aké máme myšlienky, na čo reagujeme, kde vedú naše činy, aký prínos vytvárame pre seba, svoje okolie… na vlastnej skúsenosti viem, že to je najťažšie. Naučiť sa počúvať samého seba. Naučiť sa vnímať samého seba a svoje okolie a hlavne žiť svoj život taký aký je. Akceptovať to akí sme. Až potom, keď akceptujeme to akí sme, nás to vlastne posunie ďalej. A to sa potom stane akoby samé od seba. Na tom netreba pracovať, resp. na tom sa nedá ani pracovať. Preto neexistuje práca na sebe!
Dobrá správa je, že to všetci vieme. Niekomu to ide ľahšie, niekto musí na to iba prísť a nájsť si svoju cestu. Dôležité je SVOJU. Je už veľa rôznych metód a prístupov a ja verím, že väčšina z nich je výborná a všetky hovoria o tom istom. Každý používa iba iný jazyk a iné nástroje ako vysvetliť to, čo sa deje v nás a okolo nás.
Je dôležité mať niekoho, na koho sa môžete obrátiť so svojimi otázkami. Osoba lektora / učiteľa je veľmi dôležitá ako aj jeho zámer. Ja som mala šťastie na samých výborných učiteľov a to mi asi vypestovalo tykadlá na to „toto je autentické a hodnotné“. S takými ľuďmi spolupracujem a pozývam ich na Slovensko v oblasti sebarozvoja. V prvom rade sú títo ľudia pre mňa inšpiráciou a nevnímam ich ako nadľudí, ale ako obyčajné ľudské bytosti, ktorých cestou je jednoducho niečo učiť, alebo niečomu porozumieť. Skúste sa aj vy pozrieť na svojich učiteľov ako na ľudské bytosti a tie ich nedokonalosti neposudzujte, ale ďakujte za ne, lebo tie Vám ukazujú, že aj oni sú ľudia a sú akí sú. A presne o to sa aj ja snažím na svojich seminároch. Byť sama sebou a odovzdať to čo viem, aby to slúžilo iným.