„There is more wisdom in your body than in your deepest philosophy“
Friedrich Neitzsche
Panuje všeobecný predpoklad, že všetko čo vieme, je v našom mozgu. Informácie, ktoré máme sa tam uchovávajú a pracujeme mentálne s tým, čo sme sa naučili, prečítali si, alebo sa dozvedeli.
Mňa moja práca nielen s konšteláciami, ale aj v oblasti športu (ako inštruktor skupinových cvičení), čím ďalej tým viac presviedča, že nie iba náš mozog je ten múdry. Tá múdrosť sa ukrýva v celom našom tele a v každej jednej našej bunke.
Ako je to možné?
Na konšteláciách to zažívajú ľudia v roli zástupcov a pýtajú sa, ako je možné, že zrazu niečo cítim, že ich napadajú veci, ktoré súvisia s témou o ktorej nič nevedia, správajú sa ako ľudia, ktorých nikdy nestretli. Jednoducho telo zástupcov niečo zažíva, čo súvisí s klientom, ktorý položí otázku. Na to ako a prečo to funguje existuje viacero odpovedí. Ale keď ma sa ľudia pýtajú ako je možné, že také niečo funguje hovorím: „Neviem ako a prečo to funguje, ale viem že to funguje!“
Jednoducho celé naše telo je náš ďalší zmysel, ktorý vníma rôzne energie, informácie a reaguje na to.
Veríme, že oko vidí, ucho počuje, jazyk cíti chute, nos cíti vône… lebo nám niekto vysvetlil mechanizmus. No je nám ťažké uveriť, že naše telo ako jeden celok nám dokáže sprostredkovať nejaké informácie cez pocity, lebo vníma informácie, ktoré sa nachádzajú okolo nás. A nedeje sa to iba v konšteláciách.
Deje sa to aj bežnom živote, len je dôležité spomaliť a začať cítiť a vnímať svoje telo, čo nám hovorí.
Konštelácie sú iba ako taký tréning, aby sme začali tieto informácie vnímať v bežnom živote a počúvať svoje telo. Zažívam to často aj na hodinách, ktoré vediem ako lektor skupinových cvičení. Klienti niekedy nevedia jednoducho spomaliť svoj pohyb, navnímať ho, cítiť jednotlivé časti svojho tela a vykonávať ten pohyb cez pocit a nie cez to ako to vyzerá navonok.
Áno, náš prvý vnem je cez to, čo vidíme. Ale to, čo vidíme, je veľmi subjektívne. Vidíme iba to, čo chceme vidieť. Samozrejme pre bežné vnímanie to stačí a tam to začína. Ale keď sa chceme dostať k podstate, tak iba pozerať sa nestačí. Je dôležité ísť do hĺbky a vnímať vlastný pocit z pohybu (resp. z toho, čo robím). Vykonať pre niekoho jednoduchý pohyb môže byť „mission imposible“, hlavne keď to vníma len ako vonkajší prejav, že „takto to má vyzerať“. A ja viem, že sa snažia a chcú, ale keď to nejde prirodzene a jednoducho, ľudia sa často vzdajú.
Treba spomaliť a jednoducho začať vnímať, čo sa deje s mojim telo. Hľadať v tom význam pre samých seba. Možno začnete cvičiť, lebo chcete schudnúť alebo vás trápia nejaké zdravotné problémy. To je iba vstupná motivácia k pravidelnému cvičeniu, ale pokiaľ v tom neobjavíte hlbší zmysel, len ťažko tam budete chodiť pravidelne a už vôbec nie s radosťou. Vždy sa nájde dostatočne veľa dôvodov, prečo nie je čas si ísť zacvičiť. Pokiaľ sa to pre vás ale stane príjemnou udalosťou, kvôli ľudom, miestu alebo lektorovi, vtedy je šanca, že pri tejto aktivite zotrváte a stane sa súčasťou vášho života.
Autor: Helena Ballová
Začínala svoju kariéru veľmi štandardne, štúdiom na Ekonomickej Univerzite a tým smerom sa vyvíjala aj jej ďalšia kariéra. Životné okolnosti ju však nasmerovali na úplne odlišnú profesionálnu dráhu a v súčasnej dobe pôsobí ako lektorka skupinových cvičení, je zodpovedná za fitness koncept PortDeBras v Európe a paralelne vedie a organizuje semináre sebarozvoja nielen pre jednotlivcov, ale aj pre firmy a všetkých, ktorí sa chcú vzdelávať na poli systemického prístupu a konštelácií s domácimi a aj zahraničnými lektormi.
Práve vďaka tomu, že ju zaujímajú koncepty a metódy, ktoré v začiatkoch ešte neboli tak známe na Slovensku, musela za kvalitným vzdelaním cestovať. Bolo to cestovanie, ktoré jej otvorilo cestu k učiteľom a spolupracovníkom, ktorí sú nielen profesionáli vo svojom odbore, ale v prvom rade láskaví a pokorní ľudia.
Zdroj: intimi.sk