Rozhovor pre intimi.sk s Helenou Ballovou (02/2017)

Ako ste sa  dostali k pozícií finančnej manažérky?

HB: Mám v sebe asi prirodzenú autoritu, čo manažérska pozícia vyžaduje, tak som sa prirodzene cez pozíciu hlavnej účtovníčky dostala až k miestu finančnej manažérky. Túto prácu som mala naozaj rada. Vedela som si totiž okolo seba vytvoriť tím ľudí, s ktorými sa mi dobre spolupracovalo a spoločne sme sa posúvali vpred. No to končilo na úrovni nášho oddelenia a v spolupráci s materskou zahraničnou firmou. Ťažko som niesla neustále „politické“ ťahy vo firme, vnútorná potreba robiť veci dobre a úprimná snaha o otvorenú komunikáciu skrátka nefungovala. Až teraz s odstupom času mi dochádza, čím som si musela prejsť ako mladá baba v roli finančnej manažérky. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť, lebo viem akú vnútornú silu som vďaka tejto práci získala, no začínam si uvedomovať, čo som zároveň aj stratila.

 

Opustiť také prosperujúce miesto nebolo zrejmé ľahké…

HB: Keď som dala výpoveď, nikto vo firme nemohol uveriť, že nemám žiadny plán a že jednoducho iba potrebujem odísť, aby mi z toho všetkého nepreskočilo alebo aby som sa nestala takou, v akom prostredí som každý deň pracovala. V mojom okolí boli asi iba traja ľudia, čo ma v tomto rozhodnutí podporovali. Väčšina len nechápavo krútila hlavou, bolo to totiž ešte v roku 2009 a trend  “opúšťať stabilné pozície“  u nás ešte nebol.

 

Čo vás priviedlo ku konšteláciám?

HB: Prvýkrát som sa k nim dostala asi v roku 2006 na popud môjho staršieho brata, ktorý chcel, aby sme stretnutie absolvovali všetci traja súrodenci spolu a skončilo to tak, že som tam nakoniec išla sama. V tej dobe išlo o pomerné nové a neznáme veci. Mojou prvou učiteľkou v tomto smere sa za krátko stala Zdeňka Tušková. Zhodou okolností v čase, keď som odišla z práce, bol otvorený jeden z úplne prvých výcvikov rodinných konštelácií, ktorého som sa zúčastnila. Mojím zámerom nebolo stať sa lektorom, chcela som skrátka porozumieť tomu, čo sa v mojom živote práve dialo. Neskôr som natrafila na Wilfrieda Nellesa a jeho práca sa mi veľmi zapáčila, v Čechách som u neho dokonca absolvovala výcvik. Zaujímalo ma, ako sa dá s konšteláciami pracovať vo firmách, pričom mi odporučil Jan Jacoba Stama ako top odborníka na tento smer. Čoskoro som v ich inštitúte v Holandsku absolvovala 4-dňový seminár. Aj napriek tomu, že už bol vypredaný, dovolili mi, ako jedinej Slovenke, sa ho zúčastniť. Miesto i ľudia ma tak, oslovili, že som sa bez váhania prihlásila na výcvik „Systemic Dynamics in Organizations“, dnes u nás známe ako Firemné/Podnikové konštelácie. Pamätám si, aká som bola najskôr nahnevaná, že som ho neobjavila skôr, keďže som zmeškala termín medzinárodného výcviku, organizovaného raz za 2 roky. Musela som teda počkať, kým sa otvoril nový. I tak som nesmierne vďačná, lebo práve tu som stretla ľudí, s ktorými aktívne spolupracujem dodnes.

 

Čo sú to vlastne systémové, resp. rodinné konštelácie?

HB: Pravdivá odpoveď na túto otázku podľa mňa ani neexistuje. Najdôležitejšou podstatou je zážitok. Dá sa iba popísať, čo tam deje, ale jednoducho ani takýto popis ideálne nevystihuje pravú podstatu. Ja sa to už ani nesnažím veľmi vysvetľovať, kto naozaj chce zistiť o čo ide, musí to jednoducho zažiť. Je to isté, ako keď chcete niekomu slovami opísať nejaká zážitok. Alebo keď chcete niekomu vysvetliť, čo je to zamilovanosť, kto ešte v živote zamilovaný nebol. Presne to vystihuje môj obľúbený výrok Berta Hellingera, zakladateľa konštelácií:

„To najlepšie sa nedá povedať, a to druhé najlepšie býva obvykle zle pochopené.“

Mojimi slovami ide o metódu založenú na zážitku, ktorá dokáže poskytnúť určitý obraz o vzťahoch v akomkoľvek systéme. Tým základným je rodina, preto sa táto metóda začala využívať v rodinnej terapii. Síce tento koncept mnohí vnímajú ako terapiu. Ja ho považujem iba ako veľmi silný nástroj práve na diagnostikovanie  toho, čo sa v rôznych systémoch každého človeka deje. Podľa môjho názoru sa veľa ľudí vyhýba tejto metóde, lebo sa podvedome obávajú skutočného obrazu, ktorý môže byť úplne iný, ako si ho oni vykreslili vo svojej hlave. A prvým krokom k zmene je uvidieť tú skutočnosť. Potom sa môžu začať diať „zázraky“ 😉

 

Kedy ste si uvedomili, že chcete byť lektorkou?

HB: Nikdy som nemala túžbu lektorovať konštelácie. No už od vysokej školy som bola lektorkou skupinových cvičení a vždy ma bavilo zdieľať s ostatnými to, čo viem. Mám zrejme dar motivovať a odovzdávať ďalej svoje poznatky tak, aby to ľudí zaujalo a vo výsledku niečo užitočné pre seba urobili. A práve preto, že konštelácie sú o zážitku, tak jediná cesta, ako ho skutočne sprostredkovať je samotná konštelácia. Postupne som začala viesť semináre u nás na Slovensku, zároveň  na ne pozývam aj zahraničným hostí. Takže išlo o prirodzený vývoj mojich zážitkov a vnútornej potreby šíriť ďalej kvalitnú prácu na poli konštelácií. V zahraničí konštelácie už fungujú viac ako 25 rokov a na Slovensku sme ešte iba v plienkach. S mojimi skúsenosťami mám preto ešte väčšiu potrebu šíriť to, že dá sa to aj inak ako to tu robíme.

Nie kopírovať čo robia vonku, ale poučiť sa a posúvať sa tak rýchlejšie.

 

 

Vy používate vlastný pojem „3D mapy, toho čo sa deje“, prečo?

HB: Práve preto, že konštelácie sa ťažko popisujú tak 3D mapa sa mi zdá zrozumiteľné popísanie toho čo sa vytvára počas konštelácií. Ale žiadna mapa, Vám neposkytne skutočnosť. Keď idete na túru, tak si pozriete mapu, kde máte odbočiť a prípadne aký profil krajiny Vás čaká. Naša skutočnosť to je náš život a konštelácie sú len akousi mapou toho čo sa práve deje v našom živote. Často vďaka tomu, že uvidíme túto 3D mapu niečomu porozumieme a je len na nás čo s tým v živote urobíme.

 

Prečo by mali ľudia takýto typ semináru konštelácií absolvovať?

HB: Workshopy sú určené pre všetkých, ktorí majú úprimnú snahu dozvedieť sa niečo o sebe. Zažiť niečo obohacujúce a možno sa začať pozerať na svet trochu inou optikou. Moje workshopy vnímam ako semináre osobnostného rozvoja, kde ľudia môžu zažiť veci ako naozaj sú.

Dnešná doba je o tom, ako veci vyzerajú a nie aké sú v skutočnosti.

Teší ma, keď môžem ľudí inšpirovať, vediem ich ale tak, aby odpovede a motiváciu v prvom rade hľadali sami v sebe. Stáva sa, že v niektorých ľuďoch to môže vyvolať nevôľu, lebo oni si na seminár prišli pre odpoveď na ich konkrétny problém. Fenomén konštelácii je ten, že klient samotnej práci ani nemusí rozumieť, potrebuje svoj „problém“ uvidieť v súvislostiach a vtedy sa ukáže riešenie.

Čo mám na konšteláciách najradšej je to, že nech si čokoľvek naplánujem, tak to dopadne úplne inak.

Zdroj: Intimi.sk (Február 2017)